Láska však nie je ako koláč,
sladký a krehký ako peľ...
Je stále „daruj", stále „prepáč"
a stála bolesť - lásky tmeľ.
Romantická
Mesiac je v splne
a dáva plne
každému jas.
Rozdáva žiaru,
veď nemá páru,
tká vence krás.
Aj hviezdy žiaria
krajšie jak včera,
zasneným len.
Pre tvoje oči,
pre tvojich šestnásť,
pre lásky sen.
Pri mesiaci
Aký je mesiac
žiarivý.
Túla sa nocou
ako my,
po cestách
snivých romantikov.
Nazerá ľuďom
do oblokov.
Vtiera sa drzo
do súkromí,
kým oči všetkých
nezacloní,
spánkom,
ktorý neprebudí
dravá túžba moci ľudí.
Vskutku má oči romantika.
Láskavý je k zaľúbeným.
Stráži všetky prvé bozky.
Zamyká ich do trezoru tmy.
Ružová
Najkrajšia ruža
v tŕní rastie
a predsa každý
chce ju mať.
Jej vôňu, nehu,
majestát,
jej nedotknutý,
skrytý pôvab,
po ktorom túži
každý princ,
čo trpezlivo
tŕňom čelí.
Po tráve,
ktorá náruč
každému otvára,
princovia šliapu
bez výčitiek.
I keď zakvitne,
z rozmaru odtrhnú ju
a odhodia...
Nepoznaná
Milý môj, viem, že tento lístok
nestihne sa dotknúť tvojich rúk.
Že to, čo teraz píšem z hlbín duše
o minútu popriem ti.
Bo nechcem zo srdca
ten vrelý cit si vyrvať,
odhodiť v slove lásky oázu,
oázu v srdci zamknutú.
Ty vieš, že nikdy nepoviem ti,
že o tebe sním deň i noc
a uniká mi prítomnosť.
Bo ty do spomienok
vnorený si,
či vybájený v budúcnosti.
Ja to však nechcem.
Nechcem si zmárať dušu ničotou.
Ja zabudnúť chcem na trápenie,
čo prichádza vždy s temnou tmou.
Naivný blázonko som snáď,
no nedá sa mi zabúdať
i keď sa ako prosím.
Tie tvoje uhrančivé oči
navždy ohradili obzor
mojich vnemov.
Však zbohom láska!
Už nedozvieš sa nikdy,
čo cit ti vravieť chce.
A moje strohé konanie
ti to už nikdy neprezradí.
Lež zamknutá je láska
v srdca chráme.
Možno raz nájdeš
od zámku srdca kľúč.
Čistá
Dlho som, dlho hľadala ťa
a nemohla ťa nikde nájsť.
Na zrkadielka tvojich očí
chcela som dušu svoju klásť.
To, že som našla v tebe brata,
je, zdá sa, veľký Boží dar.
Keď som ťa našla, duša moja
s jasotom spadla pred oltár...
S tebou som našla znovu Boha
...a ešte stále nachádzam...
Nevinné srdce dušu schová,
keď v búrke žitia zrak je sám...
Viem, že ma nikdy neporaníš
a nepoškvrníš čistotu,
tých očí, čo cez teba hľadia
na veľkú Božiu dobrotu.
Prvá
Ako vánok si sa dotkol
mojej dlane...
A ten dotyk cítim
ešte dnes.
Nie zmyselná - čistá
bude stále.
V nenaplnenosti
napĺňa ma ples.
Ako vánok si sa dotkol
mojej tváre...
V chvení prstov cítiť
srdca klus.
V predstave o bozku
zatúžil si možno.
Nepoškvrnil si však
čistej múzy blúz.
Ja sa k tebe vracať
budem v mysli,
vždy, keď na mňa padne
ťarcha liet.
Znovu stretnem princa
z rozprávočky.
Myšlienkou nežnou
zhojí sa môj svet.
Prvý bozk
Prstom ti píšem odkaz do snehu,
aby si nezabudol
na nášho Bacha, nočnú oblohu,
prvý bozk čo spadol
znenazdania k nám.
Vravel si: „Môžem?"
Vravím: "Nie."
No ty si neposlúchol.
I vlak sa takmer
vykoľajil z dráhy.
Tíško zrodilo sa
drahá, drahý...
Kým Amur strúhal si
šíp lásky,
vánok priniesol nám
na tvár prvé vrásky.
Nemá
Do lásky vplietam tieto slová,
do lásky v nemom úžase.
A pokús sa ich v dlani schovať
v páľave a či v nečase.
Láska však nie je ako koláč,
sladký a krehký ako peľ...
Je stále „daruj", stále „prepáč"
a stála bolesť - lásky tmeľ.
Vrúcna
Oči sú brána do hlbín,
čisté sa menia na rubín.
V hlbinách ľudskej podstaty
ťa iba Láska posvätí.
Odetý v prostom ľudskom ja
bez kravaty a závoja,
v slabosti svojej odetý,
tam kdesi v hĺbke bývaš Ty .
I ja mám túžbu chrániť Svetlo,
čo svojím žitím zjavuješ
a neporaniť tvoju lásku,
ktorou tak čisto miluješ.
Vyznanie
Oči máš plné šťastia,
hudba v nich čistá zneje.
Pohľadom slnko tieniš,
ľad ohňom svojím meníš.
Si vzácny poklad zeme.
Túžba, čo vo mne drieme.
Si v lete vánok nežný
a v zime závoj snežný.
Zastav čas, nech tá chvíľa trvá
a nech je čistá ako prvá.
Túžobná
Túžim sa očistiť
sťa luna blankytná,
do teba vnorená
myšlienkou pravdy.
Pre ten slad pokoja,
diamant priateľstva,
do teba vnorená
naveky, navždy.
Len prosím, neodíď,
zornička mojich snov
Ani ma neušpiň
myšlienkou trúfalou.
Nech duše splynúť smú,
tam v lone Božích slov,
kde túžby pozemské
ich nepnú do okov.
Sťa obeť prinesú
pozemskú svoju púť.
Za lásku rozdanú
budú môcť precitnúť.
Existenčná
Iba trochu lásky potrebujem.
Ostatné mi k žitiu netreba.
Lásky, ktorá hojí, uzdravuje.
Schovám si z nej kúsok pre teba.
Mystická
Láska a súženie vedno kráčajú.
Hostiu v slzách a krvi máčajú.
Zahubíš v láske podstatu seba,
objavíš však v nej krásu neba.
Bázlivá
Bojím sa, že ťa popálim.
Bojím sa, že ťa stratím.
Že mi ťa vezme krutý sen
a nikdy nenavráti.
Svet je tak prázdny bez teba.
Kde ťa len hľadať, keď ťa niet.
Bolesť mi srdce preniká,
ťažké je v sne i vo dne bdieť.
Precíť ten nežný dotyk slov,
jemný jak vánok v poludní.
Bojím sa tvojich dotykov,
však túžim po nich v toku dní.
V oáze čistých myšlienok,
v záplave najvrúcnejších snení,
tam srdce moje spaľuje
oheň, čo bolí zaľúbených.
Odpúšťajúca
Odpúšťam ti márnu bolesť v oku.
Odpúšťam ti nerozhodnosť kroku.
Odpúšťam ti nebo bezhviezdne.
Odpúšťam ti, lebo takí sme.
Sme plní snov v svete tiel.
Každý z nás je iný svetadiel.
Sme plní bôľu svojho ja.
Blažení, čo sa neboja.
Odpusť mi i môj nepokoj.
Odpusť mi sen, ktorý nebol tvoj.
Odpusť mi márnu bolesť v oku.
Odpusť mi nerozhodnosť kroku.
Odpusť mi, lebo ten, kto ľúbi
túžbu a puto vedno snúbi.
Odpusť mi sen, ktorý nebol tvoj.
Odpusť mi, ak si stále môj.
Ďaleká
Keby tak láska lietať vedela,
tíško by vzlietla, kde si ty.
Sebou by teba celkom odela,
plnila vnemy, pocity.
No keďže letí iba myšlienka,
nech si ťa láska aspoň tá.
Za všetko, čím si v mojom ja,
nech v tebe šťastím trepotá.
Mladomanželská
Do rieky dravej vstupuješ
odnesie ciele tvoje prúd...
Rieke sa celý odovzdaj,
na Ego musíš zabudnúť!
Na kríž sa ticho zadívaj.
V ňom nájdeš svoju odpoveď
- čo v manželstve je potrebné
pre šťastie, lásku dlhých liet!
Po tŕňoch lásky veľmi túž,
a nediktuj, lež láske slúž,
a deti vnímaj ako dar!
Život je obeť na oltár!!!
Bolestivá
Milý môj, dovoľ tieto riadky,
čo v slove skryté chcem ti dať.
Bo v básni ľahšie plynie slovo,
ktoré sa nechce ústam vzdať.
Vieš, tento svet ma veľmi bolí.
Neviem v ňom radosť božskú nájsť.
Čo by v ňom všetky skvosty boli,
túžim len nahá v hrob sa klásť.
No nechcem zomrieť kvôli smrti.
Ja z boja nechcem utekať.
Len neviem prežiť v tomto svete,
...neviem ho taký milovať.
A možno ja som sama tŕňom,
pre snenie, pre to samé "ja",
ktoré mi vadí v tomto svete
a láka hada do raja.
Vieš, tento svet je veľmi čudný.
Mnohé, čo vidieť, je len klam.
Tí, čo sa pýšia na podstavcoch
budú mať busty s názvom: "Klaun!"
Zo zlata busty budujú si
a deti kŕmia drahotou.
Zatiaľ čo plnia sýpky zlatom,
deti sa sýtia nahotou.
A preto sa ich málo rodí.
Veď majú sa aj prečo báť.
Svet, ktorý sa len v zlobe brodí,
chce deťom nehu detstva brať.
Milý môj, prosím, pros len Pána...
Veď iba v matkách je tá moc,
zapáliť sviece v srdciach detí
a prehlušiť tú strašnú noc...
Len matka plná nehy, túžby
to krehké srdce premení.
Len srdce plné vrúcnej služby,
životom, silou pramení.
Preto mi pomôž , milý, umrieť,
pre svoje ego v nahote.
A znovu zrodiť všetko živé,
v radosti, božskej dobrote.
Všetko, čo robím, zdá sa márne
a všetko zdá sa sebaklam,
pomôž mi, prosím, vzdať sa cieľov
a všetko vložiť v Boží plán.
Zlomená
Videla som ja mnoho bôľu,
čo žene nesie rajský had,
v túžbe byť mužom, ba i Bohom,
zaniká žena, ba i mať.
Videla som tiež mnoho blenu
a jedu, ktorý sršal z nich,
pre hlúpu túžbu po uznaní,
pre ziskuchtivú túžbu pých.
A mužov, ktorí pre peniaze
i vlastné deti zradili.
Detičky smädné citu lásky
pre lásky svet si zabili.
Modli sa, prosím, ty môj milý,
nech nemrie vo mne žena, mať,
nech túžba dostať viacej citu
ma neodradí milovať.
Chrániaca
Sú také miesta na žene,
čo patria iba Bohu.
Nesmieš ich mysľou znesvätiť
a zuj si svoju nohu.
V jednom je prameň života
a druhom Božia manna...
Do tejto skrytej svätyne
vkročiť smie sviatosť sama.
Tam iba ona vkročiť smie
s posolstvom, ktoré vlastní.
Nesmieš ho nikdy znesvätiť,
ak chceš byť ozaj šťastný.
A i keď túžba lietať chce,
chráň tieto miesta sväté,
kým život bude čo i tlieť,
či kvitnúť v plnom kvete.
A ani sa ich nedotkni,
čo i len zrakom smelým,
aby tá slabosť nestlela
nevzbĺkla ohňom vrelým.
A aby popol nezostal
po tomto vrúcnom chcení.
Chráň tieto miesta posvätné
a vlož ich do modlení.
Materská
Vo vlasoch máš hravú dúhu,
v očiach krásny sen.
Na perách máš šťastia túhu,
na tváričke jasný deň.
Dieťatko moje, poklad môj.
I dnes ma láska pohľad tvoj.
Všetko, čo máš, mi v dlane vkladáš.
A iba kúštik šťastia hľadáš.
Šťastia, jak všetky deti zeme
...i tie, ktoré umrieť hladom zrieme.
Bolesťou vtedy každá mať
ľútostne musí zaplakať.
Dieťatko moje, anjel môj,
tie slzy nie sú nepokoj.
Sú plné bázne ukrytej.
Nádej na pokoj Boh nám vlej!
Otcovská
Otec má ruky kamenné
i srdce, zdá sa, také.
Slovo, čo z úst mu vychádza,
je ale číre - mäkké.
Otec je taký, ako zem.
Pulzuje a sa mení.
Prebúdza sa a usína
v metamorfóze chcení.
Otec má ako brázdu dlaň,
do ktorej padá semä.
Je ako pätník pri ceste,
keď z cieľov schádzať chceme.
A keď nás bolí táto dlaň
a z brázdy von už vieme,
cez hrubú vrásku na čele
vie, že ho milujeme.
Detská
Deti sú pramienky lásky,
drieme v nich nádej zeme.
Rodičia sejú do nich
to, čo v nich samých drieme.
V semienku každom vzrastá
pradávna reťaz čností.
Šľachtená umom, činmi
- dedičstvo génov a kostí.
Každé z nich po hviezdach túži
a každé oázu hľadá.
Ustatých rodičov svieži
túžba ich večne mladá.
No lúče zobudia sníčky,
z lona sa vytratí dieťa.
Tak ako púpavy semä
z náručia svetom preč letia.
Vražedná
Poviem ti príbeh o láske,
čo láskou nikdy nebola.
Poviem ti príbeh o vášni,
čo nežné dieťa zabila.
Dieťa, čo nikdy nezrelo
blankytné nebo nad hlavou.
O matke, ktorá zmenila
nežný cit - v pazúre supov.
Nikto sa, nikto nepýta,
či chce žiť toho dieťaťa.
A nikto, nikto nečuje,
jak nemý výkrik sužuje.
A kto ho nútil zastonať,
ten nosí hrozné meno - kat.
Prstíčky hrôzou chvejú sa.
V kŕčoch sa zmieta telíčko.
Však nik to dieťa nechráni...
Už ani matky srdiečko.
A vánok ticho zastoná.
Nebesá plačú ľútosťou.
No ten, kto vraždil, nepozná
ľútosť nad zradnou ľúbosťou.
Ľudia však ďalej kráčajú.
Duša ich vôbec nebolí.
Príbehy, ktoré žalujú,
akoby vôbec neboli.
Počúvaj pieseň o láske,
čo láskou nikdy nebola.
Počúvaj pieseň o vášni,
čo ľudskú dušu zabila.
Kňazská
Do tvojich prosieb celkom skrytá,
do modlitieb jak do nehy
skrývam sa, keď ma súži chvíľa
a kladie brvná pod nohy...
Do kadidla a tymiánu
- tam kladieš všetky nároky,
dym stúpa k Sile, Láske, Ránu...
Pán dáva pozor na kroky.
On všetky rany celkom scelí.
Veď nežiadaš nič pre seba.
Tak objím svet, veď čaká celý,
priateľ môj, práve na teba...
Celý sa skrúca od bolesti
a čaká na ten teplý lúč.
Tak mu ho prines, i keď páli
a od neho sa Svetlu uč...
A ja ti budem toto Svetlo
v kútiku duše závidieť,
kým sa i vo mne nerozhorí,
nenechá všetko staré stlieť.
Si milé dieťa v Božom lone
si vonný kvietok horskej tône,
Pán ti už chystá skvostné miesto,
len nemaj strach
hniesť z kvasu cesto.
Pieseň o láske
Ja pieseň lásky spievajúci
takto ti na dlaň dušu skladám.
A šťastie lásku hľadajúcich,
v ochranu nebies vrúcne vkladám.
Nespievam však o kráse sveta.
Spievam o kríži, čo máš niesť,
keď na cestu sa so mnou vydáš.
Tým svojím svetom skús ma viesť.
Spievam o viere v tvoje city,
čo túžia lásku darovať.
Však netreba nám vravieť vety,
kde srdcia chcú sa dovrávať.
Modlitba
Život je iba chvíľa krátka.
Dovoľ mi s tebou kráčať ňou.
Otvorme láske ťažké vrátka.
Ona nás bude viesť i tmou.
Človeku zle je samotnému,
povedal v Raji už i Pán.
S tebou sa budem brániť zlému.
S tebou už nie som v bôli sám.
No neprestávaj prosiť Boha,
nech lásku tebe dávať viem.
Keď pominie sa žitia sloha
v Raji sa s tebou stretnúť chcem.
Ó, daj nám, Pane, lásku Raja
ó, daj nám dieťa - lásky plod.
Anjeli tvoji nech nás chránia
a požehnaj v nás ľudský rod.
Múdra
Láska ako krídel vtáčat,
kým je mladá k slnku kráča
a keď dozrie ako klasy,
v múdrosti si máča vlasy.
