Kladieme si otázku o zmysle vlastnej existencie, o svojej hodnote, o tom, či sme ešte pre niekoho cenní, potrební, príťažliví, krásni...
A až vtedy asi príde to pravé dozrievanie pre hodnoty, keď pochopíme, že nie sú v zovňajšku, v stavaní sa na piedestál krásy, mladosti, sily, radosti z obdivu.
Stretla som nemálo žien plných Ducha a Svetla, ktoré neboli ani krásne, ani štíhle, ani mladé. A predsa vyžarovali pokoj, múdrosť, dobrotu, všeobjímajúcu materskosť srdca.
Staré civilizácie uctievajúce ženu – matku to vedeli už dávno pred nami. Učili svoje potomstvo úcte k materstvu so všetkou jeho krásou.
Hodnota ženy je kdesi celkom inde, než v tom, čo sa dá ľahko stratiť.
Žiaľ, kým to pochopíme, stojí nás to nemálo bolesti, trápenia, pochybovania o vlastnej hodnote.