Náš život je z hľadiska dejín a vesmíru iba malé zablesknutie, sotva viditeľné a napriek tomu sa cítime byť tí praví na vládu a moc. Či už ide len o vládnutie nad právom niečo dovoliť či zakázať, alebo o veľké bitky dejín.
Pritom sme menší ako molekula vody v oceáne.
Sme nešťastní, ak veci ktoré sme si naplánovali, vysnívali, dobou a kultúrou nasali sa nám v ničom nepodriaďujú a idú si po svojom.
Ľudský svet je tvorený aj stretom ľudských vôlí a predstáv o živote.
Môžu pôsobiť v smere nášho chcenie, ťahať nás, posúvať, poháňať, alebo aj brzdiť až zastavovať. Keď je miera ťahania či spomaľovania identická s našou predstavou približovania sa k vysnívanému cieľu, cítime sa šťastní. Ak nie, sme sklamaní, cítime sa nešťastne, ubito, oklamane.
Lenže nič s tým neurobíme.
Jediné čo môžeme urobiť pre šťastie svoje i šťastie iných je, že budeme citlivo kľučkovať medzi svojou vôľou a vôľami iných bez toho, aby sme do nich vrážali a doráňali ich a pokúsime sa pritom nestratiť z dohľadu náš objektívny a dobrý cieľ.
Je možné, že nás z tejto cesty za cieľom niekto neustále vychyľuje a my sme vyčerpávaní návratmi na dráhu. Ale keď to vzdáme, tak sa môže stať, že zablúdime a už nenájdeme správny smer.
Naša dráha letu trvá kratšie, ako zablesknutie padajúceho meteoritu a predsa si namýšľame, že budeme žiariť ako slnko a náš svit je prameňom života.
Lenže nieje.
Prečo teda svoje zablesknutie sa v dejinách nevyužijeme lepšie? Na priateľstvo, na lásku, na vnímanie krásy sveta?
Strácame Raj, lebo chceme byť ako Boh.
Určovať čo je dobré a čo zlé. To môže iba ten kto vidí. Kto vidí všetko v svojej nahej podstate a pozná všetky príčiny a následky. A my ľudia sme nekonečne slepí.
Už od počiatku chceme sami diktovať svetu i Bohu, čo je podľa nás dobré a čo zlé. Preto je svet plný bolesti.
Preto strácame svoje drahocenné človečenstvo a radostnú zvesť o tom, že sme milovaní a cenní v očiach Toho, ktorí pozná pravdu o živote.
Sme milovaní takí, aký sme a preto nemusíme byť frustrovaní a zlostní z toho, že svet sa neriadi len našou vôľou a že naše úsilia sa nezrkadlia v iných. Môžeme sa tešiť zo sveta a ľudí, ktorí sú rovnako malí a nedokonalí ako my a predsa hodní spásy a obdivovať nebo plné zábleskov života...