reklama

Imaginárny svet

Dnešný svet je plný obrazov a zvukov. Signálov a náznakov reality.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Tvorcovia sa spoliehajú na našu domýšľavosť, predstavivosť.

Neraz naznačia čosi, čo je mimo morálky a spoliehajú sa, že sme dostatočne disponovaní na to, aby sme si obraz doplnili do celej reality. Žiaľ sa nemýlia. Deti nám povedia: “Ale mama, veď tá posteľová scéna je len chvíľu. Veď nič neukázali.“

Neukázali nič a predsa všetko, lebo my si dokážeme veľmi dobre obraz doplniť.

Nič nie je vo vedomí, čo neprešlo zmyslami.

A tak sa potom stretávam v škole u 12 ročných detí s tým, že mi povedia:

„Ale, pani učiteľka, veď to dnes nejde, aby mladí spolu nespali, keď spolu chodia.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Ale, pani učiteľka, veď to je normálne brať antikoncepciu alebo ísť na interupciu, keď si nájdete chalana.“

„Ale, pani učiteľka, prečo by som nevrátil úder...“

Dnešná doba?

Veď to tu už bolo, dávno.

Napríklad celú Antiku.

Ľudia zomierali v arénach pre potešenie iných, užívali si na počesť pohanských bohov, dokonca aj mimoprirodzených vzťahov bolo dosť. Nič nové. No všetky civilizácie, v ktorých upadla morálka, nakoniec zanikli. Vnútorne sa rozložili. Tak ako sa rozkladá tá dnešná. Vzdelanosť, jemnosť, kultúru prevalcovali a zničili barbari.

Je pre mňa trochu zvláštne, že v tejto dobe plnej neviditeľných signálov, žiarení, energií je také problematické uveriť v Boha. Veríme čomukoľvek, ale Bohu? Ten sa stráca medzi našim úžasom z filmových čarodejníc a hviezdnych brán či vojen (ktoré Boha zľudšťujú natoľko, že človek začína mať fúru pochybností...), stráca sa v našej viere v horoskopy a reklamy...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

In-formácie nás formujú veľmi rafinovane, v pohodlí nášho kresla. Je pre nás ťažké vstať a ísť niekam. Ísť za kultúrou, ísť do kostola, ísť na vystúpenie vlastných detí... Lebo sme ochotní čoraz menej sa hýbať. Preto čoraz ťažšie nachádzame toho, ktorý je prvým hýbateľom. všetkých vecí.

Sme tiež obeťami mediálneho násilia. Preto ťažko objavujeme toho, kto nepácha na nás násilie, nevnucuje sa a čaká na naše vlastné otvorenie sa. Zdá sa, že máme v srdci a mozgu spätnú klapku. Čakáme, čo nám kto ponúkne a nepokladáme za potrebné sami ponúknuť. Iba ak kvôli peniazom.

Často sa mi stáva, že mi deti dajú otázku, alebo ešte častejšie - niekoľko otázok , ale nečakajú odpoveď, nepotrebujú diskusiu, ani hľadanie pravdy. Položia otázku, na ktorú majú vopred odpovede a ihneď sa uzatvoria. Myslím, že toto je obraz spoločnosti v ktorej žijú. Kladieme otázky, ale nechceme sa ponoriť do odpovedí. Nezaujímajú nás. Z televíznej obrazovky sme zvyknutí na rýchly sled obrazov, na množstvo zvukov, ktoré nás bičujú a tak životom len tak surfujeme, bez toho, aby sme sa zastavili a hlboko sa ponorili do vecí. Preto je pre nás viera taká obtiažna. Preto sa strácame v oceáne protichodných „právd“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deti i dospelý trávia hodiny pred internetom v imaginárnych svetoch a imaginárnych vzťahoch a preto ťažko nadväzujeme tie ozajstné. Robíme okolo seba hluk, robíme veci povrchne a rýchlo, lebo nie je čas a prichádzame o nesmiernu krásu, ktorú by nám poskytol život, keby sme stíchli, zastavili sa a začali vnímať reálny obraz sveta. Sveta, ktorí síce nie je každú sekundu zmenení, ale o to krajší...

Gabriela Spustová

Gabriela Spustová

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som neúnavnou hľadačkou pravdy... Zoznam autorových rubrík:  poezia pre detiúvahyNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu