Leto
Leto je plné paradoxov.
Zrelosť sa mieša s nezrelosťou.
Horúcim slnkom unavené.
Búrkami leta premočené.
Leto je plné vábnych vôní.
Hľadajúc nehu v tichej tôni
a túžbou zdolať ťažké méty
a plodmi Ducha plniť svety.
Leto vie život vychutnávať.
Z ďalekých krajov túži návrat.
Má v sebe všetky farby dúhy.
Splieta z nich vnemov dlhé stuhy.
Svet naplnila rôznosť, trilky.
Vážiš si každej voľnej chvíľky.
Buduješ domov, teplé hniezdo
a lákajú ťa voľnosť, priestor.
Je leto plné paradoxov,
však každý z nás je v mori ostrov.
Svätojánska noc
Svätojánska noc
Čo porodila leto
Hviezda
Čo žiariť bude nehou
Záhrada čo spieva
Tebou
Deň nežný je
Noc najkratšia
Si dieťa
Svätojánskych svetiel
Sviežosti
Plná záhrada
Záhada sveta
Plná pokladov
A neha
Leta mladého
Čerešne
V jase mesačného
Splnu
A hviezdy
Tak zvláštne
Leta krstiny
Vnímajú ho
Len nevinní
Svätojánska noc
Noc mladých
Sŕdc a duší
Leto čo srdcom búši
Keď tichom
Opája sa
V záhradách
Zázračný svet
Cez tvoje
Priezračné a čisté
Mladé leto
Tichá a čistá
Svätojánska mladosť
Lipy a obilie
Zakvitli lipy
Vôňou okúzlili
Zmysly
Obilné lány
Oťaželi zlatom
Všetko sa napĺňa
A hreje
Obilné more
Naplnené letom
Prečká a vydrží
Sucho
I prudké dažde
Moja obilnica
Moja zakvitnutá
Lipa
Som leto
Ktoré trpí
I hreje
Spálená slnkom
Zlámaná lejakmi
Zvlažená
Jemným dažďom
Lietam ako
Motýľ
Vznášam sa povetrím
Koreňmi
Pripútaná k zemi
Moja obilnica
Zranená
Kombajnom nárokov
Prináša chlieb
Moja lipa hojí a vonia
Tak veľmi potrebuje
Úsmev
Ako dážď
Aby mohla zakvitnúť
Modrosť vody
Žblnkajúc
Tíši zmysly
Modrou hladinou
Oddelená
Od vôd oblohy
A ticha výšin
Rozochvetá
Ako moja duša
Vypínam mobil
Internet a iné
Zmysly týrajúce
Slová
Hľadím nemo
Na hladinu
A vietor mi
Ovieva tvár
Vyrušená hrubosťou
Okoloidúcich
Vnímam rozpor
Medzi nehou prírody
A korunou tvorstva
Pokosená tráva
Vracia moju myseľ
Do ticha
Do ticha plného
Zvukov a farieb
Do ticha slnka
Rozliateho na hladine
Mojich myšlienok
Zelená a žltá
Zaliata v jase modrej
Oblohy
Zelená farba
V prírode je krásna
Stromy na statných
Kmeňoch
Hlboko vryté
Do hlbín zeme
A steblá bylín
Nie sú nezrelosťou
Páry zaľúbených
Ticho sa túliac
V skrýši objatia
Túžia porozumieť
Šťastiu v náručí
Modrých vôd
A rozvlnených hladín
Chápem rybárov
Tých tichých bláznov
Ktorí hľadajú
Modré hladiny
A dôvod
Na tichú meditáciu
O kráse
Pôvodnej harmónie
Túžime sa vrátiť
Do vôd
S ktorých sme sa
Čistý
Narodili pre Lásku
Každý
Má v očiach
Otázku
O pôvode vôd
Čo očisťujú
Myseľ
Každý z nás
Hľadá zmysel
A nachádza
Vždy iba
Otázku
Mraky
Zamračilo sa nebo.
Ťarcha prikovala telá
k zemi.
Vraj iba zemou sme my!
Sme neistí,
keď zem nás spútava
a vietor láme.
Lány chmúrnych
mienok
dolámu nám krídla.
Budujeme sídla,
ktoré sfúkne čas,
ako z papiera.
Nameria nám len chvíľu
ziskov a strát.
Aj tomu, kto má rád.
I múdrosť kníh sa zničí.
Život žičí iba tým,
čo nelipnú na žití.
A odhodlaní prežiť
všetky búrky
milujú.
Láska sa nebojí,
lebo vie prijať
VŠETKO.
I hanbu strát..
Vysilené rastliny
Burina po pás
v mojej záhrade,
na ktorú
NEMÁM ČAS
a náladu...
Odhliadnuc od
náhľadu,
že i tak
VŠETKO
uprace čas
a nemám
tisíc rúk,
tie telá rastlín
TRPIA
tieseň múk,
bez slnka
a bez vlahy.
HĽADAJÚ
životodarnú vodu
v hĺbkach zeme,
dvíhajú hlavy
k slnku
VYSLABNUTÉ a BLEDÉ
nepriazňou osudu (?).
TÚŽIA PO ŽIVOTE.
Krutý zákon.
Nevzrastie v plnej
SILE KRÁSY,
kto v čase rastu
trpel smädom
po láske a nehe.
Žatva
Zvláštny okamih.
Zrelé pole zlatých klasov.
Koľko námah, slnka,
dažďa, búrok...
A teraz, vôňa zrna...
Bohatstvo
poskladané z malých
zrniečok,
ako naše dobré skutky.
Žatva je sviatok.
Obrovský stroj
hltá zlaté klasy
a ničí harmóniu poľa,
pripomínajúc živelnú
pohromu.
Aby oddelil čisté zrno.
Obilná apokalypsa.
Milujem upratané pole.
Strnisko a vôňu obilia.
Bosá naberám
zrná do nádob
a vychutnávam si
ten pocit úrody a leta.
Ako čerstvo upečený chlieb.
Okamih, keď si uvedomím,
že dobré zrná sa nestratia...
Že stojí za to namáhať sa...
...napriek nepohode.
Letná noc
Konečne prišla
po mnohých búrkach
tajomne tichá
letná noc.
Tak zvláštny pokoj
hviezdnatej noci
prišiel mi darom
na pomoc.
Už usli strasti,
páľava denná,
záplavy citov...
Noc má moc.
Stojím tu v šere
pozemskej krásy.
Vánok je liekom
na nemoc.
Na nemoc srdca,
ktoré tak vzlyká,
keď nieto vánku...
Letná noc...
Letné ráno
Milujem letné ráno
vnorené do sviežosti
a štebotu.
Dovoľuje každému
póru tela
nadýchnuť sa.
Zhlboka a čisto.
Letné ráno
plné možností...
Ráno pomalšie
než iné.
Uvolnené.
Zvlažené rosou trávy
a láskavými
lúčmi slnka,
ktoré nepália.
Sladká hudba leta
plná plodov.
Chcem stretať
ľudí, plných
letného rána.
Usmiatych a tichých,
ktorých slovo
nežne hladká.
Nepáli a neburáca.
Ľudí plných
harmančekovej vône,
láskavej tône
v ktorej nájde každý
odpočinok pre dušu.
I po búrkach,
čo prečisťujú vzduch
vedia stíchnuť v teplom,
osviežujúcom daždi.
Poznám takých.
Sama chcem
byť taká.
Vďaka za nich.
Veľká vďaka.
Plné mám
Leto je plné mám a detí.
Mama svätí deti
chápavosťou.
Počúva
tóny duší
a beh cez prekážky.
Mamy i deti
dozrievajú spolu.
Učia sa robiť kroky.
Veď je leto...
Leto mám a detí.
Burina
BURINA! SAMÁ BURINA!
Pre mňa burina
a pre iných
LIEČIVÁ RASTLINA!,
čo zachraňuje životy.
Sú zvláštne žitia
HODNOTY.
V premenách
MÓDY
ČASU
NÁZOROV
nahliada rôzne
HISTÓRIA
na zmysel slov.
INTERPRETÁCIE
našich
TÚŽOB
POTRIEB
SNOV...
Kaktus
Tak dlhé čakanie
na krásny, veľký kvet...
Len deň však uplynie
a už ho zase niet.
Tá zvláštna rastlina,
čo pichá bolestne
však prečkať dokáže
púšť, suchá zlovestné.
I v páli vydrží,
kde všetko mrie a schne.
Jej hrubosť telesná
žiť v púšti smie a vie.